Choď na obsah Choď na menu
 


japonsky cin

30. 1. 2010

JAPONSKÝ ČIN

Pôvod: Pochádza pravdepodobne z Číny, až neskôr sa dostal do Japonska. Dávne dejiny má teda zrejme spoločné s pekinským palácovým psíkom a s tibetským španielom. Stal sa miláčikom japonských cisárov a jeho chov bol obmedzený naozaj iba na najvyššie spoločenské vrstvy. Do Európy sa prvý raz dostal v polovici minulého storočia, avšak nikdy nebol taký populárny ako pekinský palácový psík.

Popis: Malý, jemný a graciózny pes s bohatou srsťou. Hlava pomerne široká, guľatá, s hlbokým stopom a s krátkym nosom, ležiacim v jednej rovine s očami. Oči veľké, guľaté, čierne a lesklé, uložené ďaleko od seba. Uši zavesené, v tvare písmena V, s bohatou srstou. Krk krátky, vzpriamene nesený. Telo s krátkym a rovným chrbtom, širokým a hlbokým hrudníkom a s vtiahnutým bruchom. Nohy rovné, s jemnými kosťami a zajačími labkami. Srsť dlhá, rovná, hodvábna. Farba čierno-biela alebo červeno-biela. Veľkosť: Kohútiková výška do 25 cm, hmotnosť 2-4 kg.

Charakteristika: Pôvabný, živý a hravý psíček, s veľmi jemným a vyberaným správaním. Citlivý, mimoriadne závislý na pánovi a žiarlivý na jeho pozornosť. Prispôsobivý a čistotný. Zvláštne nároky: Srsť treba aspoň každý druhý deň prečesávať. Zle znáša samotu, pre

to by ho nemali chovať ľudia, ktorí sú často mimo domu.

Využitie: Výborný spoločník, najmä pre starších, osamelých ľudí.

Výskyt: Patrí u nás i vo svete medzi menej často chované plemená.

Možná zámena: S trpasličími španielmi (gavalieršpaniel Karol a španiel Kráľ Karol), oproti ktorým je podstatne menší a subtílnejší. V porovnaní s pekinským palácovým psíkom má dlhšie nohy, a preto väčšiu kohútikovú výšku, je však subtílnejší a jemnejší.