Choď na obsah Choď na menu
 


bisonik

30. 1. 2010

BIŠÓNIK

Pôvod: Patrí do veľmi starobylej skupiny bielych "dámskych" tzv. "kučeravých psíkov"; bišónikov, ktoré preukazne existovali už v staroveku. Cez celý stredovek sa tešili priazni kráľovských rodín vo Francúzsku a v Taliansku. Novodobá história bišónikov začína až medzi dvoma svetovými vojnami, keď sa na jeho definovaní podieľali francúzski a belgickí chovatelia.

Popis: Malý biely psík s kučeravou srstou. Vďaka zostrihu pôsobí hlava guľovite, hoci bišónik má ploché čelo a ňucháč iba o čosi kratší ako lebečnú dutinu. Oči tmavé, guľaté, so sivým výrazom, nesmú byt vypúlené. Uši zavesené, tenké, priliehajúce k tvári, porastené dlhou srstou, užšie a kratšie, ako má pudel. Krk dosť dlhý, vysoko a hrdo nesený. Telo s dobre vyvinutým a hlbokým hrudníkom, vtiahnutým bruchom, s pevným chrbtom a mierne zaokrúhleným zadkom. Nohy s jemnými kosťami, rovné, svalnaté. Chvost nasadený pod úrovňou chrbta, nesený elegantne zahnutý, nie však zakrútený cez chrbát. Srsť jemná, hodvábna, voľne špirálovite skučeravená, našuchorená, dlhá až 10 cm. Farba čisto biela. Veľkosť: Kohútiková výška do 30 cm, čím menšia, tým lepšie. Hmotnosť je okolo 3-5 kg.

Charakteristika: Veselý a temperamentný, vždy pripravený na hru. Rád sa učí všelijaké kúsky, vyniká inteligenciou a prispôsobivosťou. Vyrovnaný, nebojácny, priateľský k deťom a ku zvieratám.

Zvláštne nároky: Aby si srsť udržala atraktívny výraz "labutienky", treba ju denne prečesávať a kefovať. Výstavná úprava si žiada presne definovaný strih. Psa možno chovať iba v byte.

Využitie: Ideálny spoločník, vhodný aj do malých mestských bytov.

Výskyt: V ostatnom čase jeho popularita rastie, šíri sa aj u nás.

Možná zámena: S maltézskym psíkom, ktorý má dlhšiu splývavú srsť. S bolonským psíkom, ktorého srsť je akoby chumáčikovitá a pôsobí menej upraveným dojmom.