Choď na obsah Choď na menu
 


Jana Eyrova

2. 2. 2010
Svoje najznámejšie dielo Jana Eyrová vydala Charlotte Brontëová v r. 1847 pod pseudonymom Currer Bell. Prvé vydanie bolo ihneď rozpredané a bolo treba vydať nové. Ľudia boli nadšení ohnivosťou mladej vychovávateľky a genialitou neznámeho spisovateľa. Román je na vtedajšie pomery veľmi pokrokový, pretože nekopíruje len zásady romantizmu, ale miešajú sa v ňom aj nové, realistické prvky a motívy. V roku 1997 vydala britská spisovateľka Hilary Baileyová román Mrs Rochester (Pani Rochesterová), ktorý je voľným pokračovaním románu Jana Eyrová. Jana Eyrová je román vo forme ja-rozprávania hlavnou postavou – malou, nie práve krásnou, ale inteligentnou a čestnou anglickou sirotou. Dej románu prechádza piatimi rôznymi obdobiami: Janino detstvo v dome Gateshead, kde jej život strpčujú teta a jej rozmaznané deti; jej pobyt a vzdelávanie v Lowoodskej dievčenskej škole (škola pre chudobné dievčatá a siroty), kde získava priateľov, ale trpí nedostatkom - či už stravy alebo príjemného prostredia; jej pôsobenie ako opatrovateľky v sídle Thornfield Manor, kde sa zamiluje do svojho zamestnávateľa a majiteľa domu Edwarda Rochestera; obdobie strávené s rodinou Riversovcov v Moor House a Mortone, kde ju jej chladný bratranec – kňaz požiada o ruku; a jej opätovné stretnutie a manželstvo s milovaným Rochesterom v jeho dome vo Ferndeane. Čiastočne autobiografický román je plný spoločenskej kritiky a pochmúrnych gotických prvkov. Román Jana Eyrová je rozdelený na 38 kapitol; väčšina jeho vydaní má rozsah viac ako 400 strán. Originál bol publikovaný v troch častiach, zahrňujúcich kapitoly 1-15, 16-26, 27-38. Dej [upraviť] Kapitoly 1-14: Janino detstvo v Gatesheade Román začína v dome Gateshead Hall, kde 10-ročná sirota menom Jana Eyrová žije spolu so strýkovou rodinou. Strýko, priezviskom Reed, zomrel krátko po tom, čo Janu adoptoval. Jeho žena, pani Sarah Reedová a jej tri deti (John, Eliza a Georgiana) sa k Jane správajú kruto, zanedbávajú ju a urážajú. Neznášajú ju kvôli jej nepeknému výzoru a tichej, no prudkej povahe. V úvode románu mladý John Reed tyranizuje brániacu sa Jane s neobvyklým násilím. Jana je obvinená z nasledujúcej ruvačky a pani Reedová prikáže dvom slúžkam aby ju zamkli na poschodí v „Červenej izbe“, nepoužívanej izbe, kde pán Reed zomrel. Ten večer, stále zamknutá, Jana vidí na stene svetlo a spanikári, mysliac si, že prišiel duch jej strýka. Jej krik zobudí dom, ale pani Reedová ju len znova zamkne na ešte dlhšiu dobu. Vtedy Jana omdlie a vynesú ju z izby. Pán Lloyd, lekárnik, prichádza do Gatesheadu a navrhne pani Reedovej, aby Janu poslala do školy. Kapitoly 5-10: Janin pobyt v Lowoodskej škole Pán Brocklehurst je chladný, krutý, upätý a veľmi pokrytecký duchovný, ktorý vedie bezplatnú dobročinnú školu menom Lowoodska Inštitúcia. Prijme Janu ako žiačku do svojej školy, ale Janine vyhliadky sú zničené keď ho pani Reedová požiada, aby varoval učiteľov, že zvykne často klamať. Po Brocklehurstovom odchode Jana priamo povie pani Reedovej, ako nenávidí celú Reedovskú rodinu. Pani Reedová, tak šokovaná, že je ledva schopná odpovedať, rýchlo opúšťa miestnosť. Jane sa spočiatku život v Lowoode zdá hrozný. Slečna Maria Templová, mladá dozorkyňa, je milá a priateľská, ale iná učiteľka, slečna Scatcherdová, je neprívetivá a hrubá. Pán Brocklehurst na inšpekcii v škole prikáže Jane postaviť sa na stupienok pred celou školou za trest, že rozbila tabuľku. Potom vyhlási: „...toto dievča, toto dieťa, narodené v kresťanskej krajine, je horšie, než ktorýkoľvek malý pohan – to dievča je – luhárka!“ Neskôr v ten deň slečna Templová povolí Jane povedať niečo na svoju obranu. Po tom, čo jej Jana všetko povie, slečna Templová napíše pánovi Lloydovi. Jeho odpoveď sa zhoduje s Janinou, a tak je verejne očistená od obvinenia pána Brocklehursta. Aj keď rodina pána Brocklehursta žije pohodlným životom v luxuse, on sám káže ostatným nedostatok a chudobu. Kvôli tomu si musí 80 žiačok Lowoodu vystačiť so studenými izbami, nedostatočnými porciami jedla a tenkými, jednoduchými a nepohodlnými šatami, zatiaľ čo jeho rodina žije v pohodlí. Aj kvôli neprimeraným podmienkam veľa dievčat ochorie na týfus, ktorý sa v škole rozšíri. Janu zaujme jedna žiačka, Helen Burnsová, ktorá prijíma krutosť slečny Scatcherdovej a nedostatky školy s pasívnou dôstojnosťou, uplatňujúc kresťanské učenie o nastavení druhého líca. Jana obdivuje a má rada jemnú Helen a stanú sa z nich dobré priateľky, ale Jana nedokáže nasledovať jej správanie. Kým zúri týfusová epidémia, Helen zomiera na suchoty (tuberkulózu) s Janou v náručí. Počas epidémie týfusu veľa dievčat zomrie a zanedbávanie a nečestnosť pána Brocklehursta vyjdú najavo. Niekoľko bohatých a ochotných ľudí prispeje na výstavbu novej školskej budovy v zdravšom prostredí. Zavedú sa nové pravidlá, zlepší sa aj kvalita stravy a oblečenia. Aj keď pán Brocklehurst nemôže byť kvôli svojmu majetku a rodinným známostiam prehliadaný, do funkcie pokladníka a inšpektora sú prijatí noví ľudia, vďaka čomu sa pomery v škole radikálne zlepšia. Kapitoly 11-26: Jane ako vychovávateľka v Thornfieldskom panstve Rozprávanie pokračuje o 8 rokov neskôr. Jane už druhý rok učí v Lowoode, no stále túži po lepšej budúcnosti. Podá inzerát ako vychovávateľka a prijme ju pani Alice Fairfaxová, správkyňa gotického panstva Thornfield, aby učila trochu rozmaznané, no milé francúzske dievčatko Adèle Varensovú. Niekoľko mesiacov po príchode do Thornfieldu Jane na prechádzke pomôže neznámemu jazdcovi, ktorý si vykĺbil členok, keď sa jeho kôň šmykol na zľadovatenej ceste. Pomôže mu vysadnúť na koňa a on zisťuje, kde Jane býva, bez toho, aby prezradil vlastnú identitu. Po návrate do Thornfieldu Jane zisťuje, že to je jej zamestnávateľ, pán Edward Rochester, nepekný, náladový, no obdivuhodný, vášnivý, byronský a charizmatický gentleman takmer o 20 rokov starší od nej. Adèle je jeho zverenkyňa, ktorá mu zostala z predchádzajúceho romániku s francúzskou baletkou. Pán Rochester sa jej po smrti jej matky ujal, ale je si plne vedomý, že Adèle nie je jeho dcérou, pretože vie, že Céline Varensová mala množstvo afér. Rochester sa zdá byť Janou zaujatý. Opakovane ju volá do svojej prítomnosti a rozpráva sa s ňou. Jane je v Thornfielde šťastná, ale čoskoro jej niekoľko udalostí toto nové šťastie zakalí – zvláštny smiech na chodbách, takmer osudný požiar, pri ktorom zachráni pána domu, útok na pánovho hosťa, pána Richarda Masona. V jednu noc má Jane predtuchu a ďalší deň sa dozvedá, že pani Reedová po tom, čo jej zhýralý a zadlžený syn John spáchal samovraždu, dostala takmer smrteľný infarkt a chce Jane vidieť. Jane sa vracia do domu Gateshead a zostáva tam viac ako mesiac, kým často až nepríčetná pani Reedová leží umierajúc v posteli. Aj keď rázne odmieta Janine snahy o uzmierenie, dá jej list, ktorý predtým naschvál zatajila. List napísal Janin strýko, John Eyre, oznamujúc jej jeho zámer prenechať jej po smrti všetok svoj majetok. Asi dva týždne po svojom návrate do Thornfieldu, Jane po mesiacoch tajenia svojich citov prudko vysloví svoju lásku k Edwardovi, ktorý ju na to vášnivo požiada o ruku. Po mesiaci tohto vzťahu vzrastú Janine obavy, keď sa v noci vkradne do jej izby čudná, divoko vyzerajúca žena a roztrhá jej svadobný závoj. Aj napriek tomu sa všetko pripravuje na svadbu. No počas ceremónie v kostole sa zrazu objaví ten záhadný pán Mason s právnikom a vyhlási, že Rochester sa nemôže oženiť, pretože jeho prvá manželka stále žije. Rochester to trpko a sarkasticky prizná a vysvetľuje, že jeho žena je šialená a nebezpečná a preto ju drží v podkroví, kde sa o ňu stará Grace Poolová. Lenže Grace Poolová nadmerne popíja gin a tak sa niekedy šialenej žene podarí ujsť. Práve táto Rochesterova bláznivá žena je zodpovedná za čudné udalosti v Thornfielde. Rochester sa takmer dopustil bigamie a tento fakt pred Jane zatajil. Svadba je zrušená a Jane to zlomí ♥. Po tom Rochester žiada Jane, aby s ním ušla do južného Francúzska, kde budú žiť ako manželia, aj keď sa nemôžu vziať. No aj napriek tomu, že Jane ho stále miluje, odmieta porušiť Bohom dané mravné zásady a princípy, v ktoré celý svoj život tak verila. Aj keď miluje Rochestera viac než čokoľvek iné, nemôže porušiť svoje zásady a rozhodne sa uprostred noci ujsť. Kapitoly 27-35: Janin pobyt u Riversovcov Uprostred noci sa Jane vykradne z Thornfieldu a nasadne na koč smerujúci ďaleko na sever Anglicka. Keď sa jej minú všetky peniaze, spáva vonku na pustinách a neochotne žobre o jedlo. V jednu noc, premrznutá a vyhladovaná, prichádza k domu Moor House (alebo Marsh End) a prosí o pomoc. John Rivers, mladý kňaz, ktorý žije v dome, ju prijme po tom, čo jeho služobná odmietne pustiť ju do domu. Tu sa o Jane starajú Johnove sestry Diana a Mary, ktoré s potešením sledujú, ako sa zotavuje. Sú k nej vlastne priateľskejšie ako John, ktorý je ohľadom nej opatrný. Jane, ktorá sa predstaví pod falošným priezviskom Elliotová, sa rýchlo zotavuje. John nájde pre Jane prácu učiteľky v bezplatnej dievčenskej škole v dedinke Morton. Keď sa John už cíti pri Jane pokojnejšie a Jane sa celkom zotaví, na prechádzke sa stretnú s Rosamonde Oliverovou, ktorá sa s nimi chvíľu rozpráva. Neskôr, keď sa Jane snaží odhaliť jeho city k slečne Oliverovej, John sa jej zdôverí, že Rosamonde miluje, no váha ju požiadať o ruku pretože verí, že ona si zaslúži niečo lepšie než život zasvätený náboženstvu, ktorý sám plánuje. Johnov prejav citov kontrastuje s jeho zvyčajným chladným správaním, pretože vždy premýšľa, čo by mal urobiť, a čo cíti, že by bolo lepšie. Nepočúva však svoje srdce, na rozdiel od Jane, ktorá vždy nasleduje svoje city. Pochybujúc o Janinej skutočnej identite, John vyrozpráva jej zážitky z Thornfieldu a oznámi jej, že jej strýko, John Eyre, zomrel a zanechal jej 20 000 £. Jana prizná svoju skutočnú identitu, ale potom sa zaujíma, ako John prišiel k informáciám o jej dedičstve. John jej prezradí, že jeho strýko, ktorý odoprel Riversovcom podiel zo svojho dedičstva, je v skutočnosti aj jej strýkom. Jane je teda sesternica Johna, Diany a Mary. Jane, ohromená tým, že má rodinu, a vyhliadkou na toľko peňazí, je presvedčená o tom, že je nespravodlivé, aby si všetko nechala ona, a rozhodne sa podeliť si dedičstvo s Riversovcami. John plánuje odcestovať do Indie a zasvätiť svoj život práci misionára. Požiada Jane, aby ho sprevádzala ako jeho manželka. Jane je ochotná ísť do Indie, ale odmieta sa zaňho vydať, pretože ho nemiluje a on ju tiež nie. John aj naďalej tlačí na Jane aby si ho vzala, a jeho silná osobnosť spôsobí to, že sa Jane pomaly poddáva. Ale v tej chvíli Jane začuje Rochesterov hlas volajúci jej meno, a to ju na chvíľu vymaní z Johnovho vlpyvu. Druhý deň ráno odchádza do Thornfieldu zistiť, či je pán Rochester v poriadku, ako svoje posledné želanie predtým ako navždy odíde s Johnom do Indie. Kapitoly 36-38: Janino opätovné stretnutie s pánom Rochesterom Na druhý deň Jane nasadne do koča smerujúceho ku Thornfieldu. Ale tam, kde kedysi stálo Thornfieldske sídlo, ležia len obhorené ruiny. Hostinský povie Jane, že Rochesterova šialená žena podpálila dom a potom skočila zo strechy. Rochester zachránil služobníctvo z horiaceho sídla, no pri snahe zachrániť svoju ženu prišiel od zápästia o ruku a stratil zrak. Teraz žije v osamelom sídle zvanom Ferndean. Po príchode do Ferndeanu sa Jane opäť stretáva s Rochesterom. Ten sa počiatku obáva, že sa Jane nebude chcieť vydať za slepého mrzáka, a Jane sa obáva, že si ju už nebude chcieť vziať. No keď obaja vyslovia svoje pocity a pán Rochester ju opäť požiada o ruku, Jane bez váhania prijíma. Rochesterovi sa časom jedno oko uzdraví a môže vidieť svojho prvorodeného syna, keď sa narodí, a po dlhom čase odlúčenia a trápenia spolu s Jane a svojimi starými služobníkmi spolu šťastne žijú až do smrti.
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.